Život Prešova
online
online
Pred 250 rokmi sa narodil geniálny skladateľ Ludwig van Beethoven
16.12.2020 Celý región
Bonn/Bratislava
16. decembra (TASR) – Azda sa nenájde nik, kto by nepoznal aspoň jedno
zásadné dielo skladateľa Ludwiga van Beethovena, či prinajmenšom
notoricky známy motív, ktorý zaznie v úvode jeho 5. symfónie – Osudovej.
Rovnako známa a aj často hraná či citovaná je Óda na radosť v závere 9. symfónie. Na Beethovenovej dramatickej hudbe sa odráža nepokoj doby, v ktorej žil – Francúzska revolúcia, vznik Spojených štátov amerických, vzostup a pád Napoleona, a tiež povstania a revolúcie v ďalších štátoch.
Nemenej pohnutý bol aj Beethovenov životný príbeh. Už od svojich dvadsiatich ôsmich rokov začal strácať sluch a posledné dve desaťročia tvoril celkom hluchý. Bol starý mládenec a okolie ho vnímalo ako introvertného človeka s komplikovanou povahou. Od narodenia geniálneho skladateľa z obdobia neskorého klasicizmu Ludwiga van Beethovena uplynie v stredu 16. decembra 250 rokov.
Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne 16., podľa niektorých zdrojov 17. decembra 1770. Druhý dátum je však už dátumom Beethovenovho krstu.
Jeho predkovia boli takisto hudobníkmi – starý otec, takisto nositeľ krstného mena Ludwig, bol muzikant a zároveň obchodník s vínom a podľa dobových svedectiev bol dobroprajný a pracovitý človek.
Beethovenov otec, kapelník, spevák a huslista oproti tomu prepadol alkoholu a tak malý Ludwig vyrastal v dusnom rodinnom prostredí, čo v ňom vypestovalo uzavretosť a podozrievavosť. Otca sa bál a nachádzal citovú oporu vo svojej matke.
Práve otec však vo svojom synovi rozpoznal hudobné nadanie a bol jeho prvým učiteľom, hoci nesystematickým a drsným. Prvým skutočným učiteľom Ludwiga van Beethovena bol Christian Gottlob Neefe.
Beethoven nemal ešte ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Na jar roku 1787 sa vybral do Viedne študovať u samotného Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. V tom istom roku však na tuberkulózu zomrela jeho matka a vzápätí aj sestra, čo bola pre mladého hudobníka obrovská strata.
O tri roky neskôr vo Viedni študoval Beethoven znova, tento raz boli jeho učiteľmi skladatelia Joseph Haydn a Antonio Salieri. Zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Potom ako Bonn obsadila v roku 1792 francúzska armáda, opustil Beethoven rodné mesto a presídlil sa do Viedne. Len niekoľko týždňov po jeho odchode zomrel aj jeho otec.
Beethoven koncertoval v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby. Jeho skladateľský ale aj interpretačný úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho kompozície, aj klavírne umenie na koncertoch. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali v Európe Beethovena ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Haydnom a Mozartom.
Už od roku 1798 však začal strácať sluch, čo spolu s ďalšími zdravotnými problémami vyvolalo u skladateľa vážnu krízu (podľa niektorých zdrojov mohlo jeho ťažkosti spôsobiť olovo v pohároch, z ktorých pil víno, ale tiež ochorenie vnútorného ucha – otoskleróza).
Práve v tom čase Beethoven vytvoril prvé dve symfónie. V roku 1804 dokončil 3. symfóniu Es dur Eroica. Pri jej tvorbe ho inšpiroval Napoleon Bonaparte, podľa ktorého dielo dokonca pôvodne nazval – no keď sa Napoleon vyhlásil za cisára, rozhorčený Beethoven jeho meno vyškrtol.
Skladba potom niesla názov Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého človeka. V tomto čase vznikla tiež jediná Beethovenova opera Fidélio.
Skladateľ zložil tesne za sebou ďalšie tri symfónie, z ktorých práve 5. symfónia c mol Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale celého ľudského kultúrneho dedičstva. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie motívy klasickej hudby.
V roku 1812 Beethoven už musel používať načúvacie prístroje, no ako uviedol jeho žiak skladateľ Carl Czerny, nikdy neohluchol celkom. V roku 1814 však už bol nútený prestať vystupovať ako klavirista.
Po nepriaznivom období sa skladateľovo zdravie opäť zlepšilo. V rokoch 1817 – 1823 sa mu podarilo vytvoriť svoju Deviatu symfóniu d mol. Jej viedenské uvedenie spolu s omšou Missa Solemnis 7. mája 1824 pre skladateľa znamenalo veľký triumf. Vo finále symfónie znie známa Óda na radosť, ktorú nemecký básnik Friedrich Schiller napísal v roku 1785 a ktorá je dnes hymnou Európskej únie.
Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol pár krát aj na území Slovenska v prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunsvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie a krásne klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunsvikových neterí.
Rovnako známa a aj často hraná či citovaná je Óda na radosť v závere 9. symfónie. Na Beethovenovej dramatickej hudbe sa odráža nepokoj doby, v ktorej žil – Francúzska revolúcia, vznik Spojených štátov amerických, vzostup a pád Napoleona, a tiež povstania a revolúcie v ďalších štátoch.
Nemenej pohnutý bol aj Beethovenov životný príbeh. Už od svojich dvadsiatich ôsmich rokov začal strácať sluch a posledné dve desaťročia tvoril celkom hluchý. Bol starý mládenec a okolie ho vnímalo ako introvertného človeka s komplikovanou povahou. Od narodenia geniálneho skladateľa z obdobia neskorého klasicizmu Ludwiga van Beethovena uplynie v stredu 16. decembra 250 rokov.
Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne 16., podľa niektorých zdrojov 17. decembra 1770. Druhý dátum je však už dátumom Beethovenovho krstu.
Jeho predkovia boli takisto hudobníkmi – starý otec, takisto nositeľ krstného mena Ludwig, bol muzikant a zároveň obchodník s vínom a podľa dobových svedectiev bol dobroprajný a pracovitý človek.
Beethovenov otec, kapelník, spevák a huslista oproti tomu prepadol alkoholu a tak malý Ludwig vyrastal v dusnom rodinnom prostredí, čo v ňom vypestovalo uzavretosť a podozrievavosť. Otca sa bál a nachádzal citovú oporu vo svojej matke.
Práve otec však vo svojom synovi rozpoznal hudobné nadanie a bol jeho prvým učiteľom, hoci nesystematickým a drsným. Prvým skutočným učiteľom Ludwiga van Beethovena bol Christian Gottlob Neefe.
Beethoven nemal ešte ani desať rokov, keď už koncertoval v zahraničí, od jedenástich rokov bol členom arcibiskupského orchestra a ako trinásťročný skomponoval tri sonáty. Na jar roku 1787 sa vybral do Viedne študovať u samotného Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. V tom istom roku však na tuberkulózu zomrela jeho matka a vzápätí aj sestra, čo bola pre mladého hudobníka obrovská strata.
O tri roky neskôr vo Viedni študoval Beethoven znova, tento raz boli jeho učiteľmi skladatelia Joseph Haydn a Antonio Salieri. Zdokonaľoval sa v kontrapunkte, harmónii a kompozičnej výstavbe. Potom ako Bonn obsadila v roku 1792 francúzska armáda, opustil Beethoven rodné mesto a presídlil sa do Viedne. Len niekoľko týždňov po jeho odchode zomrel aj jeho otec.
Beethoven koncertoval v šľachtických palácoch, vyučoval hru na klavíri, dirigoval, komponoval a uvádzal svoje skladby. Jeho skladateľský ale aj interpretačný úspech bol mimoriadny. Poslucháči obdivovali jeho kompozície, aj klavírne umenie na koncertoch. Desať rokov po príchode do Viedne uznávali v Európe Beethovena ako skladateľa, klaviristu a symfonika rovnocenného s Haydnom a Mozartom.
Už od roku 1798 však začal strácať sluch, čo spolu s ďalšími zdravotnými problémami vyvolalo u skladateľa vážnu krízu (podľa niektorých zdrojov mohlo jeho ťažkosti spôsobiť olovo v pohároch, z ktorých pil víno, ale tiež ochorenie vnútorného ucha – otoskleróza).
Práve v tom čase Beethoven vytvoril prvé dve symfónie. V roku 1804 dokončil 3. symfóniu Es dur Eroica. Pri jej tvorbe ho inšpiroval Napoleon Bonaparte, podľa ktorého dielo dokonca pôvodne nazval – no keď sa Napoleon vyhlásil za cisára, rozhorčený Beethoven jeho meno vyškrtol.
Skladba potom niesla názov Heroická symfónia, zložená na oslavu pamiatky veľkého človeka. V tomto čase vznikla tiež jediná Beethovenova opera Fidélio.
Skladateľ zložil tesne za sebou ďalšie tri symfónie, z ktorých práve 5. symfónia c mol Osudová patrí ku klenotom nielen vážnej hudby, ale celého ľudského kultúrneho dedičstva. Radí sa medzi päť svetovo najčastejšie uvádzaných symfónií a hlavná téma prvej vety medzi najznámejšie motívy klasickej hudby.
V roku 1812 Beethoven už musel používať načúvacie prístroje, no ako uviedol jeho žiak skladateľ Carl Czerny, nikdy neohluchol celkom. V roku 1814 však už bol nútený prestať vystupovať ako klavirista.
Po nepriaznivom období sa skladateľovo zdravie opäť zlepšilo. V rokoch 1817 – 1823 sa mu podarilo vytvoriť svoju Deviatu symfóniu d mol. Jej viedenské uvedenie spolu s omšou Missa Solemnis 7. mája 1824 pre skladateľa znamenalo veľký triumf. Vo finále symfónie znie známa Óda na radosť, ktorú nemecký básnik Friedrich Schiller napísal v roku 1785 a ktorá je dnes hymnou Európskej únie.
Ludwig van Beethoven zomrel vo Viedni 26. marca 1827. Je pravdepodobné, že slávny skladateľ pobudol pár krát aj na území Slovenska v prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunsvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie a krásne klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu, inšpirovaný láskou k jednej z Brunsvikových neterí.
www.ZIVOTPO.sk
